V období od októbra do decembra prevádzky nakupovali energie za výrazne vyššie ceny ako tie zastropované. "Pri plyne išlo o približne štvrtinu prevádzok,"
uviedla AHRS. Mnohí podnikatelia zistili skutočné náklady a výšku cien
za energie až po doručení zúčtovacích faktúr. V krátkom čase musia
doplatiť vysoké nedoplatky.
Počet takýchto prevádzok pritom opäť výraznejšie vzrástol začiatkom
roka, keď sa mnohým z nich skončili garantované zmluvy s dodávateľmi. Od
januára je tak až polovica gastro a ubytovacích zariadení nútená
nakupovať energie za trhové ceny. Prezident AHRS Marek Harbuľák poukázal
pritom na fakt, že viac ako 90 % prevádzok pôsobiacich v gastrosektore
tvoria malé a stredné podniky, ktorých vyjednávacia pozícia nie je
dostatočná na zabezpečenie takýchto podmienok.
Napriek tomu, že veľa gastroprevádzok patrí z hľadiska počtu
zamestnancov a ekonomického obratu do kategórie malých a stredných
podnikov, z hľadiska spotreby energií nepatria do režimu takzvaných
chránených podnikov. Tie dostávajú zálohové platby s prepočtom len do
výšky zastropovaných cien energií. Malé a stredné podniky tak podľa AHRS
musia v praxi neraz zaplatiť sedem- až desaťnásobne vyššie zálohové
platby ako vlani.
Problémom sú aj dlhy z pandemického obdobia, ktoré spolu s vysokými
zálohami za energie vytvárajú na gastroservis existenčný tlak. AHRS
preto požiadala MH, aby zverejnilo výzvy na kompenzáciu vysokých cien
energií aj za obdobie od októbra do decembra 2022.